Som občan, ktorému nie je jedno aké je Slovensko dnes a aké bude bude zajtra. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Viete, že bez toho neobyčajného vodiča, by ste si v hypermarkete nemohli kúpiť ani základné potraviny? Viete, že jazdia na hranici svojich síl a pod neustálym tlakom? Viete, že dopravcovia už roky fungujú z ruky do huby?
Je možné, aby mohol bežný slovenský občan alebo živnostník vlastniť bankový účet mimo územia Slovenska a pritom ani nevytiahnuť päty z domu? Áno, je to možné a celý proces trvá maximálne 20 minút. Nech žije NUMBER26.
„Ľubo, ten chlap ma tak strašne sklamal a oklamal, že už mu asi nikdy nebudem veriť", povedala mi pomerne nedávno jedna moja priateľka. Zamyslel som nad jej slovami a nad tým, čo vlastne znamenajú a aké emócie prinášajú vo vnútrach zainteresovaných ľudí. Dosť často sa totiž aj mne stáva, že som na javisku života konfrontovaný prejavmi takého konania, ktoré mi prináša sklamanie, alebo bývam rovno oklamaný. Slová sklamanie a klamanie sú si veľmi blízke, ale nie s úplne rovnakým významom, a dokonca ani nie s podobným.
Som presvedčený, že každá žena minimálne raz v živote počula vetu :"Idem s kamarátmi na pivo.", alebo ešte niečo jednoduchšie:" Idem na pivo.", variácií tejto informácie je možno milión a viac, o chate, pánskej jazde, futbale, či o rozličnej forme pomoci kamarátom. V praxi to však, vážené dámy, znamená len jednoducho to, že ten konkrétne, váš chlap, nechce byť s vami, ba ani o vás počuť. Potrebuje vypadnúť, ujsť a vyhľadať spoločnosť rovnakého druhu - ďalšieho chlapa. Združiť sa do stáda, čím väčšieho, tým lepšie a tak získať pocit bezpečia, spolupatričnosti a obnoviť si svoje mužské ego. Nie, to vôbec neznamená, že vás nemá rád, ani to, že má inú. Čomu je potrebné venovať vašu pozornosť je, že vášho chlapa niečo trápi a má problém, o ktorý sa, možno zo strachu, hanby, či pýchy, nechce s Vami deliť. Tento problém skrýva práve pred ženou ku ktorej má vlastne najbližšie a toto môže byť začiatok postupnej deštrukcie vášho vzťahu. Nástup lží, pretvárok, strachu a mnohého ďalšieho, čo nikto v prapodstate vzťahu nechce. Žiaľ, túto karmu si často sami privolávame nevšímaním týchto varovných signálov.
O existencii čiernych dier nás nikto nemusí presviedčať, sú fyzikálne i matematicky dokázané. Dokonca existujú ich počítačové fotografie a simulácie hodné nášho obdivu. Proces ich vzniku a fungovania sa dá pomerne jednoducho vysvetliť, napríklad takto: " Jedného dňa sa normálna hviezda rozhodne prepadnúť sama do seba a tak vznikne diera, ktorá začne pohlcovať všetko navôkol. Hmotu, celé planéty, hviezdy, sústavy a dokonca ani svetlo neunikne." Vedci nevedia presne určiť, kde takým spôsobom pohltená hmota končí, ale podľa zákona o zachovaní rovnováhy (energie a hmoty) sa určte nestráca naveky a bez úžitku. Určite sa objavuje na inom mieste a s úplne novým poslaním, možno vo forme energie potrebnej práve na vznik nových hviezdnych sústav. Takže by sme mohli povedať, že čierne diery zabíjajú a zároveň dávajú možnosť vzniku nového života. Zaujímavé je, že z dosahu čiernej diery uniknú len častice, ktoré vydajú zo seba viac energie, ako je možné podľa princípov klasickej fyziky (t.j. použijú viac energie, akou by mali reálne disponovať). Tento jav sa nazýva "kvantové tunelovanie".
Nebýva u mňa zvykom bilancovať a hodnotiť svoj život, skôr prácu a samozrejme iných ľudí. Rok 2013 si však budem veľmi dobre pamätať po celý život, keďže vo mne zanechal nezmazateľnú stopu a preto jednoducho chcem sám pre seba a iných túto bilanciu urobiť. Tento rok je pre mňa určite prelomovým a rokom zmeny mojej vnútornej podstaty. Bolo toho veľa, ale najviac ma teší, ako elegantne som ušiel smrti priamo z náručia. Smrti mentálnej a aj fyzickej. Smrti, ku ktorej som sa svojím konaním a životom čoraz rýchlejšie a rýchlejšie približoval, dokonca by som ju v niektoých momentoch uvítal. Možno je teraz na mňa urazená, ale verím, že ma pochopí a niekedy v budúcnosti sa stretneme ako rovnocenní partneri a ja ju s láskou privítam ako starú priateľku. No proste krásny vzťah.
Mnoho vecí v živote je naopak, tak aj tento článok začínam pôvodne zamýšľaným záverom. Strach KBS (Konferencie Biskupov Slovenska ) je opodstatnený a legitímny - strach z budúcnosti, keď dieťa bude mať dve mamy, alebo dvoch otcov a "tradičná", naša rodina bude dieťaťu pripadať minimálne netradične. Že sex medzi mužom a ženou nebude chápať ako prirodzený akt rozmnožovania sa, ale ako čosi iné, možno až zvrátené. Strach KBS, ako bude také dieťa raz v budúcnosti vychovávať svoje deti. A o tomto je nevyhnutne potrebné sa rozprávať, dlho, trpezlivo, s láskou a bez zbytočných emócií a obviňovaní. List mal ľudsky tento strach vyjadriť, problém pomenovať a vyzvať k širokej diskusii. Na druhej strane by homosexuálna komunita mala jasne a komplexne dať najavo, aký prístup chce od majority v otázkach rodiny a výchovy detí, lebo potom zbytočne dochádza k názorovým treniciam. Najpodstatnejšie však je mať na zreteli, práve deti, aj tie, ktoré ešte len prídu, lebo ináč môžeme na rodinu tak ako ju dnes poznáme zabudnúť. A deti sú náš najväčší poklad.
Niet na svete dieťaťa, ktoré by si neželalo mať kompletnú rodinu - matku, otca a poprípade súrodencov. Platí to o dieťati v každom veku bez ohľadu na sociálne prostredie v ktorom vyrastá. Dobre chápe a asi aj lepšie ako my dospelí, prirodzenosť takejto formy bytia. A keď tomu tak nieje, tak sa s tým vždy musí konfrontovať a vyrovnať najlepšie ako je vôbec schopné. Nikto z nás nevie, čo prežíva - vidíme len jeho správanie a prejavy, ktoré sú vždy individuálne a špecifické. Ak k rozvodu dôjde, tak je v prvom rade na rodičoch, aby to jemne vysvetlili svojej ratolesti tak, aby pochopilo, že lásku rodičov k nemu to vôbec neovplyvňuje. To je maximálne zodpovedné a úprimné zo strany dospelých. Rátam medzi nich aj učiteľov, s ktorými dieťa do 18 roka života prichádza často a úplne prirodzene do styku. A učiteľ niekedy musí vysvetľovať možno viac ako rodičia, ktorí a priznajme si, že ich je dosť, túto povinnosť z nejakého dôvodu zanedbali. / väčšinou za tým väzia pomsta, závislosti, nevera /. Nikto nebude protestovať, ak povieme, že záujem dieťaťa musí byť pre každého provoradý a svätý a preto je široká diskusia, ktorá vznikla po medializácii Čaplovičovho šlabikára úplne v poriadku.
