Asi toľko k čiernym dieram a k javom, ktoré sa dejú v ich blízkosti. Mojím zámerom však bolo poukázať na istú paralelu s ľudským životom a správaním sa. Vyjadriť sa k čiernym dieram, ktoré sú v nás a ničia všetko navôkol, a to bez zjavného zmyslu a úžitku.
Pomerne nedávno sa ma jedna múdra žena spýtala, z čoho mám najväčší strach. Ja som ani nemusel dlho premýšľať a odpovedal som: "Pýcha je to, čo vo mne vzbudzuje strach a pocit ohrozenia.". Dobre som si vtedy uvedomoval, že to bola moja vlastná pýcha, ktorá u mňa predchádzala pád. Odpoveď ma dosť zaskočila, bola úplne nečakaná: " Keď si uvedomujete a budete vždy uvedomovať, že pýcha Vás môže ohroziť, tak Vás nikdy neohrozí! Vyplýva to z Vašej pokory, ktorá Vám zabezpečuje rovnováhu. Čoho sa v skutočnosti bojíte?". Nevedel som nájsť odpoveď. V tom momente nie. A musel som dlhšie rozmýšľať, kým som prišiel na ozajstnú podstatu a správnu odpoveď. Moju odpoveď.
Tma v najčiernejšej tme - NIČOTA, prázdnota - ľudská čierna diera. A je to tak. Ničota nič nerobí, len berie, všetko a odvšadiaľ, je horšia ako zlo, pri ktorom aspoň dobre viete, ako sa zachovať, ako s ním naložiť a žiť ďalej podľa vašich predstáv. Ničota nedáva abolútne nič. Žiadne pocity, emócie, túžby - núti nás sa poddať osudu a stratiť nádej. Vyslobodením je len SMRŤ.
Najlepším príkladom čiernej diery v ľudskej bytosti je závislosť. Špecálne na narkotikách, alkohole, alebo liekoch. Je totiž ľahko identifikovateľná, ťažko sa skrýva a má rýchle devastujúce následky. O závislostiach bolo toho napísané viac ako dosť a ja som chcel upozorniť na paralelu s vesmírnou čiernou dierou. Závislý človek pohlcuje lásku, všetky city a nádeje okolia a to v geometrickom rade podľa vzťahu okolia k nemu samému. Ani láska celého sveta mu nestačí, o pomoc nestojí a len ju využíva na rýchlejšiu deštrukciu. Ničí nielen seba, ale aj všetkých navôkol. Ľudská čierna diera si však neuvedomuje, že zákon o tej vesmírnej čiernej diere sa týka aj jej samotnej a to v ľudskom meradle. Tá vesmírna sa po určitom čase začne zmenšovať a zmenšovať, až zmizne naveky. Zanikne. Ani tá obrovská žravosť hmoty a energie ju nezachráni. Tá ľudská je na tom úplne rovnako. Chradne a chradne, až príde SMRŤ. Nerád to hovorím, ale smrť na uľahčenie okoliu, ktoré len veľmi ťažko hľadá správne slová v prospech ľudskej čiernej diery pri poslednej rozlúčke. Aby sa nepovedalo.
Samozrejme, aj zánik čiernych dier má svoj význam. Umožnia nový život, lepší pre tých, ktorí zostali.
Našťastie, existujú výnimky a tie využijú "kvantové tunelovanie" s energiou, ktorou všetkých prekvapia, často aj samých seba, poprúc obvyklosti a všetky zákony a uniknú. Budú naďalej existovať a šíriť nádej, vieru a lásku.
Najsmutnejším je však fakt, že práve ľudské čierne diery si neuvedomujú, že nimi sú. Nevidia, či nechcú vidieť devastačné následky svojho konania.
Mojím zámerom nie je radiť ako sa vysporiadať s čiernou dierou vo vašom okolí, ale si len jednoducho uvedomiť, že existujú aj v našej blízkosti. Že sú to ľudské bytosti, veľmi nešťastné ľudské bytosti. Žiaľ, rozhodnutie využiť "kvantové tunelovanie" je len na nich a naša snaha pomôcť sa takmer vždy míňa účinkom.