Ako hlboko demotivovaný človek trpiaci depresiami som veru svoju ďalšiu existenciu nevidel ružovo. Nenávidel som sám seba, svoje konanie, obraz v zrkadle. O pocite viny, sebaľútosti a obviňovaní všetkých okolo mňa ani nehovoriac. Pravda? Mal som neuveriteľný strach z pravdy, ako každý, kto sa cíti byť vinný, a dobre vie, že aj je vinný. V hlave mi prúdili milióny myšlienok, ktoré som vôbec nestíhal spracovávať, no napriek tomu som ich chcel naďalej rozvíjať, až som mal pocit, že mi roztrhne hlavu. Tak som utekal. Utekal pred rodinou, pred realitou a hlavne sám pred sebou. Nepodarilo sa a preto dobre radím každému, aby to ani neskúšal. Nefunguje to vôbec, je to strata času a ten sa nedá kúpiť. Na takom úteku môžete stráviť celý život.
Tak som žil prvý polrok 2013. až kým mi, ako hovorieva môj otec, nezaklopalo niečo na hlavu. Pocit, že takto sa v skutočnosti nedá, nemá žiť a treba to zmeniť.
Tak som sa jednoducho rozhodol. V jednom momente. V tom spočíva nesmierna sloboda Rozhodnutia, je vždy práve teraz a nenávratne mení náš život, a je len na nás či k lepšiemu. Sloboda Rozhodnutia spočíva v tom, že ho môžeme urobiť kedykoľvek a len my samotní. Najčastejšou chybou je ho odkladať, ako to býva všeobecne dobre zaužívaným zvykom. Nie, opakujem sa, no rozhodnutie je prítomné, nie budúce, a funguje len teraz, v tomto momente. Rozhodnutie, tám prináša zmenu a vopred upozorňujem, že ako pozítíva, tak aj negatíva a na to musíme byť patrične pripravení a silní. Prijať následky nášich rozhodnutí komplexne a v celku. Tu výhovorky neplatia. Rozhodnutie potom nefunguje. Rozhodnutím meníme svoju budúcnosť.
Potom nasledovalo uvedomenie, čo chcem naozaj. Chcel som "len" tri veci - opäť byť so svojou rodinou, mať prácu a stretnúť spriaznenú dušu. Povedal som len, ale išlo o mimoriadne ťažko splniteľné želania, tak som si pôvodne myslel. Preto som začal nielen o nich uvažovať, myslieť na ne, ale si ich aj svojimi rozhodnutiami a konaním priťahovať. Že musím prijať aj zodpovednosť za následky mi bolo viac ako jasné a to je to dôležité. Svojimi rozhodnutiami, konaním a prijatím možných následkov som pomaly ale isto začal ohýbať dianie okolo seba vo svoj prospech, nebol som už len obyčajným štatistom, ale aktívnym hráčom v čase a priestore. Použitím sily príťažlivosti / pozri The Secret / som dostal všetko, čo som chcel. Rodina? Nikdy som ju viac nemiloval. Práca? Mám ju. Spriaznená duša? Tiež som ju stretol. FUNGUJE TO. Sila príťažlivosti a sloboda rozhodnutia.
A na záver chcem upozorniť na to najdôležitejšie poznanie. Vnútorné prijatie. Mám prácu, ktorú by mnoho z vás nerobilo - ale ja som chcel predsa prácu, neurčoval som si podmienky akú prácu chcem. Takže som šťastný v práci, ktorá má aj svoje negatíva a robím ju rád napriek všetkému. Stretol som spriaznenú dušu - ja som si neurčoval ako má vyzerať, proste som ju okamžite spoznal. Má aj svoje negatíva, ale ja som ju prijal ako celok so všetkým, bez reptania a špekulovania. Ja som Rozhodol, že to tak chcem. Vnútorné prijatie následkov svojich slobodných rozhodnutí je to najdôležitejšie. Preto končím rok 2013 ako najšťastnejší človek na svete.
ROK 2014, budem Ťa vítať ako dobrého priateľa, slobodný, silný a šťastný.